Na úvod by som ešte rád zdôraznil, že sa budem snažiť neprezradiť nič podstatné z vyústení deja, aby som v žiadnom prípade nepokazil zážitok tým, ktorí čakajú na slovenskú verziu, alebo proste nezačali svoju anglickú knihu čítať hneď v sobotu, ako fanatický autor tohoto článku...
J.K. Rowlingová je vynikajúci rozprávač príbehov. To, s akou samozrejmosťou vtiahne svojho čitateľa do deja, s akým majstrovstvom mu ponúka priamo na striebornej tácke všetky potrebné nápovedy, vedúce k nevyhnutnému záveru, s akou trpezlivosťou ho vzdeláva a posúva krok po kroku k záverečnej konfrontácii, je schopnosť, akou disponujú možno už len dvaja ďalší žijúci spisovatelia... a preto sila posledného príbehu napĺňa všetky očakávania, ktoré doňho fanúšikovia vložili. Niekoľko drobných faktov však stojí za zmienku ešte skôr, ako sa ponoríme do samotného deja.
V prvom rade, v slovenských médiách prezentovaný preklad názvu knihy: "Harry Potter a smrtiace vysvätenie" je úplne zlý. Použitie slova "Hallows" v angličtine je jedným z geniálnych Rowlingovej nápadov. Toto slovo sa totiž používa už len ako sloveso a skutočne znamená "posvätiť, vysvätiť". Ale v minulosti sa používalo aj ako podstatné meno, "hallow" a znamenalo "relikviu, pamiatku (zvyčajne) na svätca". V kontexte dejovej zápletky knihy je teda oveľa presnejší preklad: "Harry Potter a relikvie Srmti". Všetko je to založené na istej čarodejníckej rozprávke, ktorá... nebudem predbiehať.
Ďalšou dôležitou vecou, ktorú by si čitateľ, sledujúci všetko súvisiace s Harry Potterom mal uvedomiť, že J.K. Rowlingová pred vydaním tejto knihy výdatne zavádzala. A robila to skutočne ako pravá odborníčka na vymyslené príbehy. Mnohé z vecí, ktoré odzneli v jej rozhovoroch, sú skutočne pravdivé- ako napríklad, naozaj sa dozvieme dôležité veci o minulosti Harryho matky alebo Albusa Dumbledora, Kreacher hrá kľúčovú úlohu, a podobne, ale niektoré jej ďalšie vyjadrenia - o Harryho novom zvieratku, menujme jedno za všetky, sú určené presne na to, aby nás zviedli z cesty. Dokonca v jednom prípade, a keďže som tieto veci celkom podrobne sledoval, môžem s určitosťou vyhlásiť, že v tomto JEDINOM prípade, J.K. otvorene klamala.
K samotnému príbehu sa vyjadrím len stručne a opatrne - Harry, Ron a Hermiona sa vydávajú na neľahkú cestu za chýbajúcimi, Horcruxmi, zatiaľ čo Voldemort si postupne podrobuje celý čarodejnícky svet v Británii. Každý si nakoniec musí vybrať, na ktorej strane stojí a všetko smeruje k poslednému, záverečnému súboju medzi Temným pánom a Chlapcom, ktorý prežil. Tu by som iba trošičku indiskrétne dodal, že J.K. berie symbolickú stránku svojho príbehu veľmi vážne a tak sa posledný súboj neodohrá na Ministerstve Mágie, ako si väčšina fanúšikov myslela, ale priamo na Hogwartskej škole...
Príbeh lemujú úmrtia mnohých postáv, známych z predchádzajúcich kníh, ale napriek Rowlingovej vyhláseniam o krvavosti siedmej knihy som mal pocit, že pre ňu nebolo ľahké tieto postavy zabíjať. Väčšina z nich totiž zomrie, keď je pozornosť čitateľa odvrátená iným smerom, a tak namiesto sledovania tragédie o nej dostaneme len informáciu, už takpovediac keď je po všetkom. U troch postáv sa nikdy nedozvieme, kto ich zabil. Len 2 úmrtia pred záverečným súbojom považovala J.K. za potrebné predstaviť nám z prvej ruky, vo všetkej ich surovosti...
A ako to všetko skončí? Nechajte sa prekvapiť, aj keď musím priznať, že mňa záverečné vyústenie príliš nezaskočilo. J.K. Rowlingová nám dala množstvo vodidiel, ktoré nevyhnutne smerovali k jedinému možnému koncu. Technické záležitosti okolo neho však zvládla bravúrne a do príbehu aj v siedmej knihe zakomponovala, napriek vlastným tvrdeniam, aj nové postavy a vedľajšiu dejovú líniu, takže nudiť sa rozhodne nebudete.
Tak ak viete slušne po anglicky, nečakajte a utekajte do kníhkupectva! Ak nie... utekajte do toho kníhkupectva aj tak. A kúpte si nejakú slušnú Angličtinu pre samoukov. Howgh.