reklama

Bezpečnostné aspekty svetovej hospodárskej krízy - 2/3

Pozn. Vzhľadom na veľký rozsah som aj druhú časť tohto článku rozdelil na 2 časti, takže nakoniec to bude trilógia:-) Tretiu, a už vážne poslednú časť uverejním do konca týždňa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ako som už spomenul v prvej časti tohto článku, bezpečnostné riziká, ktoré prináša globálna hospodárska kríza, zahŕňajú aj situácie, v ktorých je v priamom ohrození nielen majetok, ale aj osobná bezpečnosť obyvateľa a jeho rodiny. Takýmto situáciam sa dá vcelku úspešne predchádzať, na úkor trošky vlastného pohodlia. V nasledujúcich odstavcoch si ich preberieme postupne tak, ako boli v závere prvej časti rozdelené.

Vrecková krádež na ulici

Frekventované ulice, námestia, pešie a obchodné zóny, príp. obchodné centrá tu predstavujú najväčšie nebezpečenstvo. Vreckový zlodej je iný typ „temného živnostníka" než lupič, ktorý vás prepadne s nožom v ruke niekde v tmavej uličke. Vreckár vyhľadáva dav, priestory, v ktorých je väčší počet ľudí. Ak vás okradne lupič s nožom, okamžite viete, čo sa stalo. Pri šikovnom vreckárovi na krádež prídete až vtedy, keď budete potrebovať vec, ktorú vám vzal - peňaženku, mobil, hodinky...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takisto je potrebné mať na zreteli, že vreckári, napriek úspešnému imidžu malého Olivera Twista, zriedka pracujú samostatne. Väčšinou je ich niekoľko a aj keby ste sa spamätali 5 sekúnd po krádeži, je pravdepodobné, že vašu peňaženku už má tretí človek. Pozitívom je, že pri takejto krádeži je riziko ohrozenia osobného zdravia minimálne. A čo viac, dá sa jej veľmi úspešne vyhnúť.

Teraz prejdem niekoľko pravidiel správania sa na verejnosti, ktoré budú všeobecne platné pre 99% rizikových situácií, do ktorých sa môžete dostať a mali by vám pomôcť takýmto situáciam sa vyhnúť.

Pravidlo číslo 1: Vždy viem, čo sa deje v mojom okolí (Awareness)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je potrebné sa vzdať mp3 prehrávača a slúchadiel na ušiach, knihy a krížoviek v MHD, esemeskovania počas chôdze a ďalších prehreškov proti bezpečnostnému bontónu. Všímam si ľudí okolo seba, terén, v ktorom sa nachádzam, možné únikové cesty. Snažím sa registrovať veci, ktoré „nevyzerajú v poriadku". Človek, ktorý sa pešej zóne prechádza opakovane sem-tam a v opačnom smere, než ide väčšina ostatných chodcov, je bezpečnostné riziko. Postávajúca skupinka 2-4 ľudí vo vážnom rozhovore, ktorí sa nenápadne obzerajú okolo seba, je ďalšie bezpečnostné riziko. Zjavne opitý chodec idúci oproti vám je takisto bezpečnostné riziko. Takýchto príkladov by sa dalo uviesť veľké množstvo. Zásadné pre nás je, čo s objavením takéhoto rizika robiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V prvom rade naň treba nezabúdať. Vieme, že tu nejaké riziko je a venujeme mu pozornosť, pričom však nezabúdame ani na ďalšie potenciálne riziká. Ak sa prestaneme v danú chvíľu cítiť úplne bezpečne, môžeme prejsť na druhú stranu ulice, vystúpiť z električky, apod. Toto je veľmi dôležité najmä vtedy, ak je s vami nejaká ďalšia osoba, ktorá svoju bezpečnosť vkladá do vašich rúk - dieťa, frajerka, mama... V takejto situácii je esenciálne vyhnúť sa akejkoľvek konfrontácii, aj keď máte pocit, že by ste to zvládli. Ak máte zverenú osobu, musíte myslieť najprv na jej bezpečnosť.

V druhom rade je potrebné dať nejakým spôsobom navonok najavo, že si určité riziká uvedomujem a som obozretný. Kľúčovú rolu tu zohráva dýchanie. Správne dýchanie mi pomôže izolovať napätie, prípadne rodiacu sa paniku. Navonok som uvoľnený, ale telo je pevné. Pohybujem sa priamo, vystretý a sústredený. Môžem pevnejšie zovrieť v ruke tašku (ženy kabelku). Nepozerám sa do zeme. Stále registrujem, čo sa okolo mňa deje a robím to celkom otvorene.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V zásade možno 90% kriminálnikov vás neoznačí ako ľahkú korisť, pokiaľ budú mať pocit, že by nedokázali využiť moment prekvapenia. Pionierske: Vždy pripravený! tu zohráva dôležitú úlohu.

Pravidlo číslo 2: Bezpečnostné riziko má prednosť pred vlastným pohodlím

Ak mám trasu z práce domov, ktorá je síce najkratšia, ale viem, že mi tam okradli pár známych, alebo vedie tmavými uličkami, nebudem ju používať aj za cenu toho, že si urobím obchádzku a bude mi to trvať o 10 minút dlhšie. Keď vychádzam z reštaurácie a pri mojom aute stojí skupinka podozrivých chlapíkov, vrátim sa ešte na jeden čaj a sadnem si tak, aby som mal dobrý výhľad aj na auto, aj na tú skupinku.

To sú len 2 z mnohých príkladov. Platia aj veci z prvého pravidla - kvôli bezpečnosti sa vzdám hudby v slúchadlách, knihy a ďalších vecí. Ide najmä o prevenciu. Nechcem sa dostať do situácie, ktorá si bude vyžadovať konfrontáciu. Preto je dôležité, aby som všelijakým podnikavcom nedal ani príležitosť, ani zámienku ma označiť ako obeť.

Pravidlo číslo 3: Cintoríny sú plné hrdinov

Toto je úplne jednoduché a blbuvzdorné pravidlo. Najlepšia obrana je v 99% prípadov naozaj útek. Ak vás niekto prepadne v tmavej uličke s nožom, možno sa ubránite. Ale čo ak sa mu podarí vás zasiahnuť? Dokážete si pomôcť? Dokážete si zatvoriť ranu na krku a zastaviť krvácanie? Je potrebné rozmýšľať nielen o konfrontácii, ale aj o tom, čo príde po nej. Zranenie je vážne aj podľa toho, ako sa s ním vysporiada vaša psychika. V stave šoku asi nezavoláte pomoc. Panický záchvat pri pohľade na vlastné krvácanie zo žalúdka vás môže úplne ochromiť - až natoľko, že nebude môcť ani dýchať, a pritom pľúca a bránica môžu byť nedotknuté.

Opäť je potrebné sa vrátiť aj k pravidlu číslo 1 - viem, kde mám únikové cesty. Sledujem terén okolo seba. Pre ženy v centre Prahy (kde je vydlaždičkovaná pešia zóna s asi 3cm medzerami medzi dlaždicami) je asi rozumné pri úteku zahodiť topánky na opätkoch. Samozrejme, najrozumnejšie a najbezpečnejšie je takúto obuv nenosiť, ale to sa neodvažujem ani navrhnúť.

Pravidlo číslo 4: Pri nevyhnutnej konfrontácii preberám iniciatívu

Človek, ktorý vás prepadol, zatlačil vás do kúta a nedal vám inú šancu, iba zúčastniť sa konfrontácie, pravdepodobne počíta s dvoma alternatívami: že sa mu podarí dostať to, čo chce bez násilia, alebo že sa budete brániť a vezme si to násilím.

Pokiaľ je stále šanca násiliu sa vyhnúť - a pri lúpežnom prepadnutí tá šanca dosť často bude, na rozdiel napríklad od znásilnenia - dajte mu, čo chce. Ak však situácia nevyhnutne vedie k násiliu, zaútočte prvý. Alternatíva, že sa útočník bude musieť brániť, je niečo, s čím takmer naisto nepočítal. Ak sa vám ho podarí prekvapiť a vytvoríte si únikovú cestu, platí pravidlo číslo 3. V tejto konfrontácii nikdy nie sme preto, aby sme ho ztrestali. Ocitli sme sa v nej len a len kvôli ochrane vlastného zdravia, resp. zdravia zverenej osoby.

Tieto 4 pravidlá sú niečo ako matematické zásady pri sčítaní, odčítaní, násobení a delení. Ak sa chceme dopracovať k výsledku - ktorý pre nás v tomto prípade predstavuje zachovanie vlastného zdravia a majetku - musíme sa nimi riadiť.

Ale teraz späť ku konkrétnej situácii - vrecková krádež. Okrem spomínaných pravidiel je niekoľko ďalších vecí, ktoré môžu vreckárovi znepríjemniť život, a vám ho naopak uľahčiť.

Budem teraz písať hlavne o mužoch, pretože ženské šaty som si čestné slovo nikdy neobliekol a nie som teda ani podrobne oboznámený s ich systémom vreciek a úschovných priestorov, ale budem sa trošku venovať aj kabelkám. Pre muža je klasický odev nohavice (či už rifle, menčestráky, alebo oblekové nohavice), tričko/košeľa, a sako, prípadne nejaká bunda. Najzraniteľnejšími časťami tohto odevu sú zadné vrecko nohavíc a vnútorné vrecko saka. Nikdy si do týchto vrecák nedávajte ani mobil, ani peňaženku - prídete o ne. Ak chcete mať niečo v náprsnom vrecku, budete si musieť sako/bundu/kabát zapnúť. Bezpečné sú vrecká na nohaviciach vpredu, aj keď možno z estetického hľadiska nie sú najvyhovujúcejšie, ale tu vás odkážem na pravidlo číslo 2.

Dámy, ktoré nosia kabelky, by ich mali mať prehodené cez plece tak, aby ruka kabelku vždy držala z vonkajšej strany. Takisto jej otváranie by malo byť v smere k vlastnému telu, a nie von.

Keď sa ocitnete v „tlačenici", je dôležité si neustále kontrolovať všetky cennosti. Nedovoľte, aby do vás ktokoľvek zpredu vrazil, a rovnako si držte ľudí od tela, ktorí by sa mohli na vás natlačiť zozadu. Pravidlo číslo 1 vám môže veľmi pomôcť. Ak sa musím pretláčať davom, postupujem bokom, a prednou rukou si vymedzujem hranice, za ktoré nikoho nepúšťam.

V tretej časti rozoberiem zostávajúce 4 situácie a niekoľko cvikov, ktoré vám môžu pomôcť pripraviť sa na bezpečnostné riziká.

Vlastimil Mazal

Vlastimil Mazal

Bloger 
  • Počet článkov:  66
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Manžel, manažér, amatérsky frfľoš a strááášne zaneprázdnený človek:-) Zoznam autorových rubrík:  AutocenzúraCestovateľskáFakt vážnePolitikaRecenzieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu