Hneď v prvej citovanej vete je problém. Útočné vojny sú štandardným prostriedkom riešenia konfliktov. Schválne to nepíšem v minulom čase. Je to tak aj dnes, oveľa viac a otvorenejšie ako v minulosti. Aj ˇkeď aj socialistická, aj demokratické ideológie sa tvária, že násilie a vojna nie je žiadúcim riešením, vždy sa angažovali a dodnes sa angažujú aj v útočných vojnách. USA dokonca od roku 2001 majú doktrínu o preventívnej vojne (preemptive war), ktorú využili pri invázii do Afganistanu, aj pri vojne v Iraku. Ak by sme aj Afganistan považovali za baštu terorizmu a danú inváziu za odplatu (čiže nie prvotnú agresiu), vpád koaličných vojsk do Iraku bez irackého podnetu je útočná vojna, na ktorej sa podieľajú aj slovenské jednotky. Ja nie som práve zástancom tohto konfliktu, ale čo tí autori, ktorí veria, že táto preventívna vojna pomohla stabilizovať región a skutočne zafungovala ako prevencia proti väčším konfliktom? Prečo by nemohli publikovať svoj názor? Cenzúra na Slovensku sa dostáva dosť ďaleko...
Dnes, jedným z dôsledkov svetovej hospodárskej krízy môže byť vyprovokovaná (alebo nevyprovokovaná) vojna USA a ich spojencov s Pakistánom, alebo s Iránom. V rámci tejto katarzie môže množstvo ľudí prísť o život, ale ak to skráti krízu z 10 rokov na 3 a zachráni milióny detí, prečo by sa nemohol nájsť bloger, ktorý toto schváli a podporí? Kto sú ľudia v SME, ktorí našli správnu odpoveď na otázku: "Môžeme obetovať jedného človeka, ak zachránime tisíc ďalších?" A kto kedy ustanovil, že jediná správna a prípustná odpoveď je NIE?
Takisto násilie je štandardným prostriedkom riešenia konfliktov. Nemusí sa nám to páčiť, nemusíme s tým súhlasiť, ale nič na tom nezmeníme. Ak ma niekto prepadne a ja sa bránim, používam násilie ako spôsob riešenia konfliktu. Ak má za opaskom pištoľ a siaha po nej, udriem ho ako prvý. A čo ak je niekto zástancom trestu smrti? Aj to je nevyprovokované násilie (pretože to nie je okamžitá inštiktívna reakcia) na jednotlivcovi, ktoré je štandardné v mnohých demokratických štátoch na celom svete.
Problém mám aj s poslednou citovanou vetou. Vyvolávanie verejného pohoršenia je veľmi subjektívne. Ak napíšem v článku o svojej osobnej filozofii, že Boh neexistuje a ak áno, tak si ho nájdem a nakopem ho do zadku za všetky hrôzy, ktoré tento svet kedy videl, možno to pohorší katolícku obec na Slovensku. Možno by ma potom mali upáliť. A čo kedy som nedajtenneexistujúcipánboh napísal, že satanizmus je správnejšia cesta a vyzval ľudí, aby velebili Temného Pána a jeho neodvrátný druhý príchod? To by určite pobúrilo desiatky mojich čitateľov (zase až tak veľa ich mimo výberu SME nemám:-).
Veľa skvelých ľudí v histórií vyvolávalo verejné pohoršenie. Winston Churchill, Andrew Jackson, Abraham Lincoln, Martin Luther King, Michail Gorbačov, Hugh Heffner... Asi mali viac šťastia a priestoru, ako my. Môj názor je, že iba ak sa neustále testujú a posúvajú hranice prijateľného a mainstreamového, môže sa civilizácia organicky rozvíjať a rásť.
Preto navrhujem zmeniť znenie citovaného odstavca takto: "Bloger nesmie propagovať politickú, občiansku, rasovú, národnostnú, náboženskú a inú neznášanlivosť. Preukazuje primeranú úctu iným štátom, národom, ich tradíciám, kultúre a morálke. Bloger chce svojimi príspevkami vyvolávať verejnú diskusiu."
P.S. Jedna z mojich rubrík sa nazýva "Autocenzúra". Myslím, že všetci máme zabudovaný určitý kompas, ktorý nás vedie a nepustí nás za hranice dobrého vkusu podľa našich štandardov. Na rôznorodej spoločnosti je najkrajšie to, že tieto štandardy nie sú jednotné, ale určujú si ich všetci individuálne. Prosím prosím, nevráťme sa k pionierskym šatkám...
