Také maličinčičké posťažovanie sa vodiča...

Autor: Vlastimil Mazal | 21.3.2007 o 11:55 | Karma článku: 6,62 | Prečítané:  1091x

Som proste odľud. Človek bez štipky citu. Netrápi ma globálne otepľovanie, neslzia mi oči kvôli somálskym sirotám, nezožieram sa pre obete hurikánov, povodní a americkej zahraničnej politiky. Správy o vlakových nešťastiach sledujem s rovnakým zanietením ako predpoveď počasia pre južný Bangladéš (mimochodom, 22 až 26 stupňov, občasné zrážky vo forme monzúnov). Ale potom sú tu maličkosti - vecičky, miniproblémičky, kvôli ktorým som schopný strieľať ostrými nábojmi do slepých žobrákov...

Napríklad keď tá inteligentná a atraktívna mladá žena Erik Hilár Lakašoktohovie zaparkuje tak debilne, že nedokážem so svojim autom ráno vyjsť. Z toho sa mi vo vrecku odisťuje Glock a prvý náboj šťastne zapadá do komory. Akoby to nestačilo, potom ešte okolo nášho domu obsmŕda JOJkársky štáb, pretože robiť reportáž o tom, ako nejakého neslávne známeho transvestitu hľadajú policajti je asi dosť výnosné. A zaručí to sledovanosť.

 

Druhý náboj hľadá svoj cieľ keď Dodo a Noro na Exprese pustia Westlife a ich prerábku hitu Bonnie Tyler - Total Eclipse of the Heart. Do toho sa ozve dopravný servis, ktorý mi, trčiacemu v zápche v Karlovke oznámi, že na cestách je pokoj a mám si len dať pozor na radary. To už je aký vtip?? Keď sa mi na 10 sekúnd podarí zaradiť trojku, krochkám blahom a sľubujem Thorovi obetovať kozu za jeho láskavosť. Samozrejme, toto všetko robím potichučky a opatrne sa pritom rozhliadam, že odkiaľ ma to môžu namerať...

Tretia guľka by mala preraziť palivovú nádrž všetkým podnikateľom, ktorí si na firmu kúpia terénne BMW, dajú si dozadu väzenskú mrežu, aby mohli odpisovať DPH a jazdia na spotrebu, pretože proste potrebujú šetriť. Takýto týpek ide pred vami na jednoprúdovke viac - menej na neutráli, 40 km/h je už závratná rýchlosť a napriek rovnej, voľnej ceste sa proste nikam neponáhľa. No a čo že je tam šesťdesiatka. Veď za nízku rýchlosť u nás predsa nie sú pokuty...

Štvrtá guľka smeruje do opačného extrému.
S Lenkou ich voláme nesmrteľní vodiči. Takí tí frajírci, čo vás budú v zápche obiehať cez koľajnice. Robia myšičky a strašne sa niekam ponáhľajú. Majú luxusné autá, do ktorých sa ale v základnej výbave nemontuje hands-free, takže v jednej ruke majú mobil a druhou si dráždia rozum v rozkroku. Keď sa tak nad tým zamýšľam, možno je tej guľky na nich škoda. Úplne postačí, ak počkám, než skončia niekde v priekope. Možno aj zastavím a vychutnám si pohľad na zaklinené horiace telo, neveriacky zízajúce na mobil, na ktorom svieti: Správa doručená...

Piata, šiesta, siedma a ôsma guľka sú určené pre architekta, ktorý projektoval podzemné garáže pod Polusom. Bez ďalšieho komentára.

No a tie ostatné náboje? Tie mám stále v zásobníku. Viete, pre prípad, že by sa objavila nejaká nová maličkosť...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Dlhy by mal štát odpúšťať budúci rok. Náklady vyčísľujú

Šéf SNS Andrej Danko spomína aj ďalší generálny pardon v Sociálnej poisťovni. Komore exekútorov sa to nepáči.

PODCAST DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Liek existoval, aj tak ho takmer nechali umrieť

Príbeh, ktorý opisuje slovenské zdravotníctvo.

ŠPORT

Takto Sagana často neuvidíte. Čudoval sa aj Svorada

Trojnásobný majster sveta získal šiesty národný titul skvelým spôsobom.


Už ste čítali?