Masoví vrahovia majú v zásade dobrý život. Okolím sú všeobecne akceptovaní, dobre sa obliekajú a pravidelne pomáhajú dôchodkyniam vo svojej štvrti s nákupmi. Ja môžem s uľahčením konštatovať, že moje okolie ma považuje prinajmenšom za čudáka, obliekam sa v Kenvele a vo svojej štvrti žiadne dôchodkyne nepoznám. A strašne ma štve, že neskrývam ani jedno temné tajomstvo. Veď keby ma niekto opisoval (aj keď si nie som celkom istý, načo by to robil), vôbec by nemohol použiť také krásne literárne frázy ako: "Záhadne sa usmial." "V očiach sa mu zlovestne zablyslo." alebo "Uprel svoj nepreniknuteľný pohľad na Old Shatterhanda."
Celý život nám niekto vštepuje, čo je a čo nie je normálne. No ale čo ak je to naopak? Predsa žijeme v spoločnosti, ktorá glorifikuje masových vrahov (Napoleon, Bush, Rambo), somrákov (Big Lebowski, Bukowski, Tásler), psychopatov (Riggs, Bates, Burroughs) a rodinne založených násilníkov (Tyson, Crowe, celé KDH). Čo ak títo ľudia sú normálni a my vlastne patríme do klietok? Čo ak kanibalizmus je cesta k osvieteniu? Z tej predstavy určite trochu mrazí, ale aj tak pre istotu skočím do Panta Rei pozrieť, či nemajú nejaké kuchárske knihy z Bornea...
Určite sa teraz chytáte za hlavu: jáááj, môj, ale ako sa ty možeš seba sám za normálneho označiť??? Veď si len prečítaj vlastné články a pochopíš... alebo nepochopíš. Chápeš? Noooo... chápem. Ale aj tak, nejakú normu podľa ktorej by sme tú normálnosť posudzovali, predsa potrebujeme. A kde inde by som mal začať, ak nie od seba? Okrem toho, ja mám plnú klávesnicu dôkazov, že som úplne obyčajný, priemerný človek - ideálna štatistická anomália:
Ráno chodím do roboty a večer z roboty.
Každý pondelok ráno začínam novú diétu. Väčšinou mi vydrží až do obeda.
Platonicky milujem Táňu Pauhofovú, ale Lenka mi zakázala lepiť jej fotky na záchod.
Ako ste už z úvodu pochopili, čítam Troch pátračov.
Ako ste z úvodu možno nepochopili, čítam aj Petrarcu. V preklade Miroslava Válka, samozrejme.
V nedeľu večer chodím do kina. S priateľkou. A s vypnutým mobilom.
V noci občas chrápem a skopávam zo seba perinu.
Takže vidíte, som silno normálny. A chodím po ulici a porovnávam. Porovnávam vás všetkých so mnou. A beda tomu, kto nediétuje a nemiluje Táničku. Začal som si totiž robiť zásoby v pivnici. Už mám lopatu, lúčavku a tupý predmet...
Že problém?